Jesyon dlo

Total resous nan dlo dous renouvelab nan mond lan, an mm/ane (amwayentèm ak alontèm pou ane 1961-1990). Dlo dous se yon resous natirèl ra ak vilnerab[1], ki fè li yon objè ki konvwate nan kè a nan tansyon (diplomatik, politik ak sosyal) ak konfli dlo entènasyonal oswa entranasyonal, ak sa ki konplike jesyon li yo.

Jesyon dlo se aktivite a pou pwoteje, planifye, devlope, distribye ak jere itilizasyon pi bon resous dlo ak anviwònman akwatik, pwennvi kalitatif ak kantitatif. Sa gen ladann jesyon risk "kantitatif" ak evènman ekstrèm sechrès ak rate dlo, inondasyon, ewozyon sòl ak litoral la, [[entrizyon maren] ], an patikilye lye ak chanjman klimatik, debwazman ak destriksyon nan marekaj. Anplis de sa, se kesyon polisyon telirik nan zòn kotyè yo e lanmè ak oseyan yo, pa aktivite imen, sitou pote nan rivyè yo.

Konsantre sou devlòpman resous dlo depi ane 1970 yo, aktivite sa a te vire nan jesyon yo nan ane 1980 yo ak nan jesyon resous dlo entegre nan ane 1990 yo. devlòpman sa a reflete mobilizasyon sektè piblik ak prive an favè devlòpman dirab.[2]

An 2017, omwens 196 vil nan le monn, anviwon 1,2 miya moun (20 % popilasyon) yo konsidere kòm gen pwoblèm jesyon dlo dapre CDP a.[3] (pa egzanp : Miyami, Pittsburgh (Etazini) ak Johannesburg (Afrik disid), ki fè fas a yon risk "ekstrèm" nan inondasyon.

Aksyon jesyon yo kout, mwayen ak alontèm e pou kèk moun dwe konsène tout yon basen drenaj. Se poutèt sa yo konsène anpil aktè (ki gen ladan kolektivite piblik, antrepriz, agrikiltè ak abitan), antite desizyon ini anba non gouvènans dlo. Nan yon kontèks machandizasyon, dlo a de pli zan pli pèswa kòm yon resous natirèl presye ak yon byen komen yo dwe pataje ak lòt èt vivan sou planèt la ; yon resous limite epi distribye inegalman, yo dwe itilize ti kras epi netwaye anvan li retounen nan anviwònman natirèl la.

  1. « Kantite dlo ki disponib ak distribisyon li sou tan, kalite li ak nivo konsomasyon ak demann detèmine degre vilnerabilite dlo. ». Cf. Ahmed Benali (2006). Presses universitaires de Louvain, ed. Aménagement étatique, gestion sociale de l'eau et dynamiques institutionnelles dans la PMH au Maroc. p. 37. 
  2. (angle) en H. H. G. Savenije, A. Y. Hoekstra & P. van der Zaag (2014). « Evolving water science in the Anthropocene » 18. Hydrol. Earth Syst. Sci. p. 320. doi:10.5194/hess-18-319-2014. 
  3. [196 villes mondiales sont confrontées à des problèmes de gestion de l’eau], Environnement magazine, 30 out 2017.

From Wikipedia, the free encyclopedia · View on Wikipedia

Developed by Tubidy